Zákon komparatívnej výhody
Zákon komparatívnej výhody je ekonomický princíp, ktorý hovorí o tom, že každá krajina by sa mala špecializovať na výrobu tovarov a služieb, v ktorých má najnižšie náklady na výrobu a potom tieto tovary a služby obchodovať s inými krajinami. Tento princíp umožňuje krajinám dosiahnuť väčšiu efektivitu a zvýšiť svoj bohatstvo.
Koncept komparatívnej výhody bol prvýkrát predstavený ekonómom Davidom Ricardom v jeho knihe „Principy politického ekonómie a zdanenia“ v roku 1817. Ricardov model komparatívnej výhody ukazuje, že aj keď jedna krajina má absolútnu výhodu vo výrobe všetkých druhov tovarov alebo služieb, obe krajiny budú mať prospech z obchodu, ak sa špecializujú na tie produkty, v ktorých majú relatívnu výhodu.
Príkladom môže byť situácia, kde Krajina A má nižšie náklady na výrobu aut a Krajina B má nižšie náklady na výrobu počítačov. Podľa zákona komparatívnej výhody by sa Krajina A mala špecializovať na výrobu áut a Krajina B na výrobu počítačov. Následne môžu tieto krajiny medzi sebou obchodovať, čo prinesie obojstranné výhody.
- Výhody zákona komparatívnej výhody:
- Zvýšenie celkového bohatstva
- Väčšia efektivita výroby
- Možnosť výberu z bohatších možností
Pre viac informácií o zákone komparatívnej výhody navštívte Wikipedia.